HODINY A MINÚTY

Krátky popis:

Sú v živote človeka, ako aj národa, chvile nabité udalosťami, ktoré dávajú pečať celé mu jeho bytiu. Sú naplnené strachom o holý život, mukou utrpenia, vzopretim, zábleskmi poznania základných vecí života. Čas prebieha v nich bolestne pomaly, hodiny sa drobia na neslýchane sa vlečúce minúty. Nuž také hodiny a minúty sú v strede záujmu najnovších próz Alfonza Bednára. Takéto chvíle sme prežívali v povstaní, pri prechode frontu, za vojny - to je tematickým jadrom knižky štyroch rozsiahlych próz autora vysokej literárnej erudície, ktorý už svojim prvým románom Sklený vech vzbudil toľkú pozornosť. K povstaleckej téme, zdalo by sa, nemožno už veľa dodať. Koncepcia Alfonza Bednára, zaostrené videnie, jeho znalosť životných podrobností i citlivého ľudského vnútra, osobitý, v každej chvíli zaujímavý prístup k udalostiam nas presvedčí o opaku. Zdá sa, že práve on v najlepších častiach svojich próz: tou nepatetičnosťou, tym samozrejmým chápaním ľudového zástoja vo vtedajších udalostiach, tou prirodzenou obhajobou naozaj ľudského jadra v človeku tam sa stáva dôležitým vysvetľovateľom veľkých národných udalostí.
Svojimi postavami nemeckých vojakov prelomil začarovaný kruh čierno-bielych fotografií v našej literatúre, ktorému sme sa márne bránili. Sú ľudsky zložité, neočakávané, zaujimavé, ich konanie je odvodené z charakteru. Sú strašní. Strašní tým, v mene čoho bojujú, zvrhlosťou a besnotou fašizmu. Naši ľudia? Partizánsky veliteľ Tesár, mlado-odvážna Marka, partizán Majerský, čo ujde z hôr pre boľavé oči, Zita Černeková, ktorá ho ukryje, farár, čo bez patetiky vie, kde je v ťažkých chvíľach jeho miesto, inžinier Mitúch, ktorý sa zapletá s cynickou pomáhačkou fašizmu a predsa je to náš človek, lebo má svedomie. Obecný sluha Porubský, Lehotský, čo z beznádejného strachu udáva - postáv je veľa, lebo Bednár je typ popravde románopisný - sú odbleskom dobre poznanej životnej mnohorakosti. Každá svojská, individualizovaná.
Bednárove prózy majú široký záber, sú pevne scelené, so zaujímavými, nečakanými zvratmi a riešeniami. No najosobitejšia je vari na jeho prózach otázka, ktorú spoza nich vnímame: Čo sa stalo, kde vyústili osudy ľudí, čo sa osvedčili v tých ťažkých chvíľach? Ako oni formujú našu súčasnosť? Je to otázka vysoko politická, neraz bolestne kritická. V týchto súvislostiach domýšľaná je našou prózou prvý raz, preto nie čudo, že zavše prevláda jej ideová priebojnosť nad podrobnejšou motiváciou.
Predkladáme prózy, ktoré dvíhajú dobré meno slovenskej novelistiky nielen svojou aktuálnosťou politickou, ale hlbokým preniknutím do človeka a majstrovským spracovaním.