DOBYTIE K2

Krátky popis:

Dramatický zápas o štrnásť najvyšších himalajských štítov sa chýli ku koncu. Zdolanie prvej osemtisícovky, Annapurny roku 1950 bolo podnetom k novému náporu na bašty Himaláji. Po urputnom, temer tri desaťročia trvajúcom boji ľudská noha konečne vstúpila na "Tretí pól" Zeme Mount Everest. Pravda, roku 1955, keď Hillary a Tenzing premohli tento najvyšší vrch sveta, nikto ani v najsmelších predstavách neočakával, že za ďalších sedem rokov sa horolezcom poddajú takmer všetky ostatné osemtisicovky. Ešte v tom istom roku jeden z najslávnejších horolezcov posledných čias, Rakúšan Hermann Buhl, v neuveriteľnom sólovom výstupe prekliesnil si cestu na vrchol "veľhory obetí" - Nanga Parbatu. V nasledujúcich rokoch si horolezci odnášajú vavríny z K 2, Čo Oju, Makalu, Kang-čendžangy a Manaslu. V záverečnej etape dobývania himalajských gigantov padá aj Lhoce, Gašerbrum, Broad Peak a Hidden Peak. Napokon roku 1960 stráca gloriolu nedobytnosti aj trinásta, predposledná osemtisícovka Dhaulágiri. V tomže roku horolezecký svet rozrušila senzačná zpráva, že Číňania vystúpili na Mount Everest klasickou cestou, teda zo severnej, tibetskej strany. A tak zo štrnástich osemtisícoviek ostáva nezdolaná už len jedna temer neznáma Šiša Pangma.

O víťaznej ceste talianskych horolezcov na druhý najvyšší vrch sveta pútavo, verne a vedecky presvedčivo píše Ardito Desio v knihe Dobytie K 2. Desio, profesor geológie a geografie na milanskej univerzite, podujal sa na veľmi náročnú úlohu zorganizovať a viesť expedíciu do Karakoramu s dvojakým cieľom. Prvý cieľ bol vedecký - zbierať údaje a materiály na geografický prieskum Karakoramu; druhý - horolezecký výstup na K 2, druhý najvyšší vrchol Zeme.
Autor v úvodných kapitolách oboznamuje čitateľa s pohorím Karakoram, osvetľuje ho z hľadiska geografického, stručne opisuje jeho faunu, floru, podnebie. Ďalšiu kapitolu venuje histórii dobývania K 2, hodnotí priekopnícku prácu predchodcov a úprimne priznáva, že víťazstvo Talianov na K2 je aj víťazstvom tých, čo prví kliesnili cestu na jeho vrchol. Čitateľ sa dozvedá o dôkladných prípravách expedície v Taliansku, o prísnom výbere účastníkov, o tvrdom výcviku v tréningovom tábore pod Malým Matterhornom a na Monte Rose v Alpách. Sleduje dramatický let okolo K2, budovanie táborov na veľhore a napokon vzrušujúci výstup víťaznej dvojky na vrchol. Deslovo rozprávanie je vecné, triezve, ba miestami až vedecky strohé. No práve táto reč bez príkras a patetického nadnášania umocňuje opis heroického zápasu tej hŕstky chlapov, čo v nečase a často aj vo víchrici piaď za piaďou dobývali Abruzzské rebro a nezdolne sa prebíjali k vrcholu. Desiova kniha je presvedčivým dokumentom, čo dokáže v takých podujatiach jednotný, mravne vyspelý kolektiv, ak je preniknutý ušľachtilou myšlienkou a vedomím, že svojím konaním slúži pokroku.