SEBE, MILOVANÉMU

Krátky popis:

Mimoriadne výpravnú publikáciu z tvorby V. V. Majakovského dopĺňajú texty N. Serebrova, Leva Kassiľa, Lidije Sejfullinovej, spomienok Dmitrija Šostakoviča a básní venovaných Majakovskému od Mariny Cvetajvovej, Borisa Pasternaka, Anny Achmatovovej, Velemira Chlebnikova. Publikácia je ilustrovaná dielami výtvarného umenia Majakovského doby - diela Nátálie Gončarovovej, Kazimíra Maleviča, Lily Brikovej, skupiny LEF, skupiny Okná satiry ROSTA, ukážkami z plagátovej tvorby, návrhov kostýmov a scénických realizácií, a portrétmi Majakovského.
Verše vybral a preložil Ľubomír Feldek, prozaickú časť vybral a preložil Peter Birčák. Doslov k výtvarnej časti napísal Bohumír Bachratý.

Na Majakovskom nás nikdy neprestane fascinovať obrovské ľudské nasadenie v poézii a obrovské básnické v živote. Dokonalé stotožnenie života a poézie je nemožné, ale práve preto všetka česť tým, ktorí sa o to pokúšali a neváhali zájsť do krajnosti. Mark Twain raz o istom človeku povedal: „Jeho telo je malé, ale aj tak je priveľké pre jeho dušu." Keby Twain bol videl Majakovského osobne alebo na fotografii a keby bol čítal jeho verše, bol by asi o ňom povedal: „Jeho telo bolo veľké, ale aj tak bolo pre jeho dušu primalé." Majakovskij prijal jedno z najväčších rizík, aké môže básnik prijať, riziko plurálu. Hovoril nielen za seba, ale hlásal, sľuboval, prisahal aj za iných, akoby za celú realitu, v ktorej žil aj za tú časť reality, ktorú nemal ako donútiť, aby splnila jeho slová. A predsa jeho báseň toto riziko vydržala, a ak sa realita s jeho básňou rozchádzała, vyčítame to dnes skôr tej realite a nie nádhernému srdcu tohto básnika, ktorého manželstvo s dobou bolo z jeho strany také poctivé a verné, že vstúpilo ako legenda do večnosti.
Ľubomír Feldek

Sám vlečiem náklad lásky -
čoraz tažší.
Nazrieť tak
do bláznivej noci,
v ktorej vznikám!
Vari ma urobili goliáší?
Taký som obrovský,
a nehodím sa nikam.

V. Majakovskij