HÁJNIKOVA ŽENA

Krátky popis:

P. O. HVIEZDOSLAV (1849—1921) narodil sa vo Vyšnom Kubíne v rázovitej oravskej dedine. Študoval v Miškolci a v Kežmarku. Po skončení práv v Prešove bol podsudcom v Dolnom Kubíne a r. 1879 advokátom v Námestove, kde pôsobil do r. 1899.

Že Hviezdoslava neodcudzila národu škola, na tom má zásluhu jednak básnikova matka, po ktorej zdedil mäkkosť slova, citovú obsiahlosť a útle spojenie so slovenským dedinským životom, jednak učitel Medzihradský.

Debutoval Básnickými prviesenkami (1868). Od r. 1881 začal prispievať do Vajanského Slovenských pohľadov.

Básnik hneď od prvopočiatku sa vo svojich veršoch neohrozene priznáva k svojmu ubiedenému národu, bojuje proti sociálnej nespravodlivosti. Tu je Hviezdoslavovo pravé žriedlo, ku ktorému sa neprestajne vracia. Čítaním Sládkoviča nadväzuje na ohnivko slovenského písaného slova.

V malom, od sveta odrezanom mestečku, Námestove, napísal Hviezdoslav svoje najkrajšie verše. Tu vzniklo aj vrcholné Hviezdoslavovo dielo Hájnikova žena. V podobnom duchu ako Hájnikova žena sú epické básne Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský. Hviezdoslavova lyrika sa zaoberá subjektívnymi problémami. Sem patria Letorosty, Prechádzky jarom, Sonety, Stezky a iné. Z námestovských čias sú aj Krvavé sonety, básnikov protest proti hrôzam vojny. Hviezdoslav básnicky spracúva aj biblické námety (Agar, Kain, Ráchel a iné) a hojná je tiež prekladateľská činnosť (Hamlet, Tragédia človeka, Boris Godunov).

Hviezdoslavovo literárne dielo spĺňa svoje poslanie, čoho dôkazom sú hojné vydania básnikových veršovaných prác.