ŽIVOT MUHAMMADA POSLA BOŽIEHO / ZPRÁVY O SYNOCH ČASU

Krátky popis:

„Kráľu! Boli sme ľud sprostý. Klaňali sme sa modlám. Jedli sme mŕtvoly a plodili ohavnosti. Prirodzené zväzky nám neboli sväté a k hosťom sme boli zli. Silní spomedzi nás požierali slabých. Takíto sme boli. Ale zoslal nám Boh Proroka, ktorý je z nás. Poznáme jeho rod, pravdivosť, dôveryhodnosť a čistotu.... Zakázal nám plodiť ohavnosti, hovoriť lži, olupovať siroty o ich majetok a ohovárať čisté ženy. Rozkázal nám vyznávať jediného Boha a nikoho okrem neho. Povedal nám: Modlite sa, dávajte almužnu žobrákom a postite sa! A uverili sme v neho a dôverujeme mu. Zakazujeme to, čo on zakázal nám, a rozväzujeme to, čo on rozviazal pre nás."
Takouto rečou sa predstavili Arabi, primitívni obyvatelia púšte, abesínskemu vladárovi. Boli to tí, ktorí z obyvateľov mesta Mekky prví uverili v prorocké poslanie svojho krajana a súkmeňovca MUHAMMADA.
A kto to bol Muhammad, táto najväčšia postava arabských dejín? Tento muž, ktorý okolo roku 610 n. l., vyhlásiac sa za proroka a posla božieho, dal svojmu ľudu svätú knihu

KORÁN v neuveriteľne krátkom čase zjednotil rozdrobené arabské kmene v divú silu, ktorá sa dala na pochod, aby rozvrátila staré ríše, podrobila si národy a ohrozila východnú i západnú Európu svojou mocou.
Kto to bol, tento zakladateľ islamu, tento impulz k novému svetu a civilizácii, ktorého meno preniklo do najvzdialenejších oáz sveta a podnes ho šepcú milióny muslimov v každodenných modlitbách?
V knihe ŽIVOT MUHAMMADA, Posla Božieho, dostáva slovenský čitateľ po prvý raz dielko, ktoré, zostavené starým arabským majstrom, odkrýva pred nami svet Arábie a jej nesmrteľného rodáka. Formou prostého rozprávania, často legendárneho charakteru, no silného svojou príťažlivosťou a vnútornou krásou, nás uvádza IBN ISHÁK do každodenných všeľudských, no i významných a pre Arabov tak dôležitých udalostí zo života zakladateľa islamu.
Do knihy ZPRÁVY O SYNOCH ČASU pozbieral jej autor IBN CHALLIKAN anekdotické rozprávania o najslávnejších mužoch arabského stredoveku. Vo forme životopisov defilujú pred nami osobnosti básnikov, politikov, lekárov, dvoranov a posledný v našom výbere je životopis slávneho stredovekého lekára a filozofa Avicennu.
Obidve dielka, z ktorých výber predkladáme nášmu čitateľovi, sú charakteristické i formou i obsahom pre stredovekú arabskú literatúru. Čo k nej povedať v krátkosti? Niekedy sa podobá pestrosti perzského koberca alebo figúrke arabesky. Jej bizarnosť, pitoresknosť, ale i prostota a veľká sila jej prostého rozprávania, ktoré plynie bez napätia a s pokojom, jej dodávajú neobyčajný pôvab. Niekedy z nej vychádza dych bohatých a veselých oáz a rozpustilých orientálnych bazárov, inokedy dych tichej, hrozivej a nepriateľskej púšte.