Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia

Krátky popis:

Meno Adolfa Petra Zátureckého (1837— 1904) je úzko späté so zbieraním a vydávaním slovenského folklóru, najmä slovenských prísloví a porekadiel. Zbierkou Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, jedinečným dielom v slovenskej ľudovej kultúre, Záturecký zavŕšil svoju neúnavnú, vyše tridsaťročnú zberateľskú prácu a vôbec svoje mnohostranné životné dielo.
Záturecký vo svojej horlivej zberateľskej práci v oblasti prísloví nadviazal na vyše dvestoročnú zberateľskú tradíciu u nás, ktorú doširoka rozvinula najmä generácia štúrovská. Využil folklórny materiál všetkých dovtedajších prístupných zbierok slovenských prísloví, zorganizoval prispievateľov z radov slovenskej vlasteneckej inteligencie, usilovne si zapisoval a zhromažďoval príslovný materiál. Zhromaždil takto vyše 13 000 prísloví a príslovných variantov, rozdelil ich do väčších tematických skupín, utriedil ich abecedne i podľa vecného obsahu, mnohé príslovia komentoval, a tak pripravil obsiahlu zbierku na vydanie.

Nežičlivé pomery pre slovenský kultúrny život po zatvorení Matice slovenskej vydanie diela, na ktoré Záturecký vynaložil priam nadľudskú prácu, odsunuli na dlhé roky. Napokon ho roku 1897 vydala Česká akadémia v Prahe, s určením predovšetkým pre českého čitateľa. Zátureckého zbierka vzbudila hneď po svojom vyjdení zaslúženú pozornosť nielen u nás, ale aj v širokom slovanskom odbornom svete. Z hľadiska množstva materiálu sa radí medzí popredné dielu slovanskej paremiológie.

Nové vydanie Zátureckého Slovenských prísloví, porekadiel a úsloví je ich čiastočne pozmenenou reedíciou, je doplnené novým registrom, poznámkami a vysvetlivkami, ktoré objasňujú dnes už dosť zastretý význam mnohých prísloví, a obsiahlejšou úvodnou štúdiou Andreja Melicherčíka. Zbierka pozostáva z 20 tematických celkov, ktoré sa obsahove viažu k bohatstvu aspektov života človeka a spoločnosti: k ľudskej práci, k rodinnému a spoločenskému životu, k príbuzenským vzťahom, k materiálnym i mravným hodnotám, k človekovi ako jednotlivcovi po stránke fyzickej, duševnej a etickej. K prísloviam a porekadlám sú pričlenené aj pranostiky, riekanky a mnohé ustálené slovné zvraty, ktoré dosahujú neraz vysokú poetickú hodnotu.

Zátureckého Slovenské príslovia sú našou najväčšou, najúplnejšou a odborne najlepšie pripravenou zbierkou prísloví. Záturecký uvádza množstvo paralel so známym Čelakovského Mudroslovím, odkazy na poľskú zbierku prísloví Samuela Adelberga Kniega przyslów..., uvádza aj paralely maďarské, nemecké a latinské. Máme teda pred sebou dielo v pravom slova zmysle vedecké, aj keď v niektorých aspektoch, prirodzene, podmienené dobou svojho vzniku.

Zátureckého zbierka je zostavená prevažne z ústneho podania, nie je zaťažená knižným materiálom. Základné jadro príslovného fondu je ľudové ako z hľadiska pôvodu, tak aj jeho spoločenského dosahu. Slovenské príslovia zodpovedajú mysleniu, etickému postoju i estetickému vkusu ľudu, sú detailami obrazu jeho života v minulosti, výrazom ostrej a spravodlivej kritiky spoločnosti i optimistickým pohľadom na jeho budúcnosť.

Pre svoju myšlienkovú hĺbku, umeleckú krásu, sugestívnu poetickú podobu a nesmierne jazykové bohatstvo sú opravdivými perlami našej ľudovej umeleckej tvorby.