PRÍHODY POHOTOVOSTNÉHO LEKÁRA

Krátky popis:

Kto chce zažiť rušné, dramatické situácie, kto chce skúsiť napínavé dobrodružstvá, nech sprevádza lekára frekventovanej oblasti počas pohotovostnej služby.

Ten, kto netúži po napínavých nebezpečenstvách — ale ich občas musí okúsiť na vlastnej koži, kto nebaží za hrdinstvom — ale okolnosti ho nútia, aby sa hrdinsky správal, je sám pohotovostný lekár. Už povaha jeho povolania ho predurčuje, aby bol čo najrýchlejšie tam, kde je náhle ohrozené zdravie, alebo kde život visí na vlásku. Musí sa ponáhľať na deviate poschodie, kde „práve teraz“ nefunguje výťah, ale aj na opustenú samotu, kde sa v snehovej metelici možno dostať jedine na vlastných nohách. Lekár musí ísť na pomoc cez krásny slnečný deň, ale rovnako, ak ho volajú, v daždivej tmavej noci.

Je pozoruhodné, že verejnosť, ktorá lekára tak často potrebuje, zriedka ho vie spravodlivo oceniť: buď berie jeho služby ako niečo samozrejmé, lebo „veď si predsa platíme nemocenskú, — všakáno“, alebo silou-mocou chce v ňom vidieť vzor dokonalosti a neobmedzených možností. Zabúda, že aj lekár je človek so všetkými slabosťami a často aj s osobnými a rodinnými starosťami.

Pacienti, ale ešte častejšie rodinní príslušníci, zabúdajú najviac na to, že aj ten, kto netúži po sláve a nechce za svoju prácu počúvať chválospevy, aj pri najväčšej skromnosti očakáva aspoň jednoduché uznanie, obyčajné ľudské porozumenie. Lekár vie, že si ho vážia, keď nezneužívajú jeho služby; keď ho nevolajú k nádche a nepatrne zvýšenej teplote, kým sa on ženie k pacientovi, ktorý má srdcový infarkt. Takto sa mu ľudia aspoň sčasti svojou ohľaduplnosťou odvďačia za to, čo on dáva na úkor svojho súkromia, aj za to, že často pri záchrane chorého riskuje aj vlastné zdravie.