ROZPRÁVANIE O ALÁ´ADDÍNOVI A ČAROVNEJ LAMPE

Krátky popis:

Táto kniha obsahuje tri arabské rozprávky: Rozprávanie o Alí Babovi a štyridsiatich zbojníkoch, Rozprávku o princovi Ahmadovi a víle Parí Banú a Rozprávanie o Alá'addínovi a čarovnej lampe. Vychádzajú po prvý raz v slovenčine z autentických prameňov. Doteraz sme ich poväčšine poznali iba z prekladov z druhej ruky a v skrátených úpravách pre deti.

Alí Baba a Alá'addín patria do Tisíc a jednej noci rovnako ako Popolvár do Slovenských rozprávok. A predsa je tu rozdiel. Príbehy týchto dvoch hrdinov nie sú ani v jednom z arabských vydaní Tisíc a jednej noci... A dlho nebola známa ani ich arabská predloha. Nuž, ako to?

Príčina je jednoduchá. Prvý prekladateľ Tisíc a jednej noci Antoine Galland ich spolu s ďalšími rozprávkami vložil do posledných zväzkov svojho prekladu a postaral sa o ich popularitu v Európe. Bolo to v roku 1709.

Tri rozprávky v našej knihe asi nikdy nerozprávala múdra Šahrazád, ale A. Gallandovi ich rozprával v Paríži sýrsky Arab Hanná a daroval mu aj ich textové záznamy. Tieto zápisy sa z Gallandovej pozostalosti dávno potratili, alebo sa rozkradli, ale vlastne nebolo ich ani treba. Veď Galland arabské rozprávky tak pekne prerozprával do francúzštiny, že ich po ňom mohli rozprávať iní, každý vo svojom jazyku. Vďaka týmto „prostredníkom“ migrovali z jednej krajiny do druhej ako anekdoty,

ktoré majú rozličné podoby, ale vždy tú istú pointu. Slovenská ľudová rozprávka Hop sa, hor sa -zem, otvor sa! nie je ničím iným, iba naším prerozprávaním orientálneho príbehu o Ali Babovi a štyridsiatich zbojníkoch.

Iba Alah pozná všetky tajomstvá, iba on vie, koľko je na zaprášených regáloch svetových knižníc zabudnutých zbierok orientálnych rozprávok. Každý rok sa orientalistom podarí niektorú z nich objaviť.

Za arabskými textami rozprávok o Alá'addínovi a Ali Babovi orientalisti dlho bezvýsledne sliedili. Stopa po našich hrdinoch bola takmer zmazaná, vytretá, zaviata ľahostajnosťou osudu. V 80-tych rokoch minulého storočia však bibliotekár francúzskej Národnej knižnice Hermann Zotenberg triumfoval v Paríži a v roku 1910 škótsky arabista D. B. Macdonald v Oxforde. Našli „stratené“ texty a vďaka ich objavom mohla vzniknúť naša kniha. Myslime aj na nich, keď ju budeme čítať.