FEYNMANOVE PREDNÁŠKY Z FYZIKY 5

Krátky popis:

Zastavme sa v krátkosti pri niektorých filozofických dôsledkoch kvantovej mechaniky. Tak ako vždy, problém má dve stránky: Jednou sú filozofické dôsledky pre fyziku a druhú predstavujú ich extrapolácie do iných oblastí. Ak sa filozofické myšlienky spojené s vedou, prenášajú do inej oblasti, obyčajne sa pri tom úplne skomolia a prekrútia. Preto obmedzíme naše komentáre podľa možnosti iba na samotnú fyziku.

Najzaujímavejšou stránkou, ktorou začneme, je myšlienka princípu neurčitosti: Pozorovanie vplýva na daný jav. To je známe už dávno, ale vtip je v tom, že tento efekt nemožno zanedbať, minimalizovať alebo ľubovoľne zmenšovať tým, že upravíme merací prístroj. Ak sledujeme určitý jav, nemôžeme si pomôcť, ale vždy ho aspoň v minimálnej miere narušíme; toto narušenie je nevyhnutné pre súlad v našom chápaní. V časoch predkvantovej fyziky bol pozorovateľ niekedy dôležitý, ale len v triviálnom zmysle. Bol nastolený takýto problém; Robí padajúci strom v lese hluk, aj keď pri tom nikto nie je, kto by to počul? Samozrejme, že skutočný strom v skutočnom lese pri páde spôsobuje hluk, aj keď tam nikoho niet. Zostanú po ňom iné stopy. Zvuk rozhýbe listy a ak by sme boli dostatočne pozorní, azda by sme niekde našli, že sa nejaký tŕň ošuchol o list a jemne ho poškriabal, čo by sme nevedeli vysvetliť, ak by sme nepredpokladali, že list sa chvel. Takže v istom zmysle by sme museli pripustiť, že zvuk vzniká. Mohli by sme sa opýtať: Došlo pri tom k dojmu zvuku? Nie, dojmy súvisia zväčša s vedomím. A či si to mravce uvedomili (a či vôbec nejaké mravce v lese boli), alebo či si to uvedomil strom, nevieme. Nechajme problém tak ako je.

Ďalšou skutočnosťou, ktorú ľudia zdôrazňovali od tých čias, čo sa kvantová mechanika rozvíjala, je myšlienka, že by sa nemalo hovoriť o tých veciach, ktoré sa nedajú zmerať. (Teória relativity vlastne tvrdí to isté. ) Pokiaľ niečo nemožno definovať meraním, nemá to v teórii čo hľadať. A keďže meraním sa nedá určiť presná hodnota hybnosti lokalizovanej častice” nemá v teórii miesto. Predstava, že sme skončili práve tam, kde i klasická fyzika, je vonkoncom nesprávna.

Úryvok z kapitoly 2