FEYNMANOVE PREDNÁŠKY Z FYZIKY 4

Krátky popis:

Prúdenie tekutín a špeciálne vody fascinuje každého človeka. Všetci si pamätáme, ako sme sa v detstve hrávali s touto zvláštnou látkou vo vani alebo v blatistej mláke. Ako starneme, pozorujeme potoky, vodopády a víry. a sme očarení touto látkou, ktorá v porovnaní s tuhými látkami vyzerá ako živá. Správanie sa tekutín je v mnohých smeroch nečakané a zaujímavé, a práve toto bude témou tejto a nasledujúcej kapitoly. Úsilie dieťaťa prehradiť malý potôčik na ulici a jeho prekvapenie nad tým, ako zvláštne si voda nájde únikovú cestu, majú svoju analógiu v našich mnohoročných pokusoch pochopiť prúdenie kvapalín. Snažili sme sa v našej teórii prehradiť vodu“ odvodením zákonov a rovníc, ktoré opisujú prúdenie. Takéto pokusy vysvetlíme v tejto kapitole. Opíšeme tu výnimočný spôsob, ktorým voda prelomila našu hrádzu a unikla našim pokusom vysvetliť jej správanie sa.

"Budeme predpokladať, že kvapalina je riedka v tom zmysle, že viskozita nie je dôležitá. Ak vynecháme viskozitu, robíme priblíženie, ktoré opisuje nejakú ideálnu látku, a nie skutočnú vodu. John von Neumann si svojho času dobre uvedomoval obrovský rozdiel medzi správaním sa kvapaliny, keď vynecháte resp. zahrniete viskózne členy, a bol si tiež vedomý skutočnosti, že počas skoro celého vývoja hydrodynamiky približne do roku 1900 sa väčšina záujmu skoncentrovala na riešenie krásnych matematických problémov, ktoré nemali takmer nič spoločné so skutočnými kvapalinami. Preto teoretikov, ktorí sa zaoberali takýmito analýzami, nazval ľuďmi, čo študujú „suchú vodu“. Takéto analýzy vynechávajú podstatnú vlastnosť kvapalín. Keďže aj my v tejto kapitole v našich výpočtoch túto vlastnosť zanedbávame, nazvali sme ju „Prúdenie suchej vody“. Diskusiu skutočnej vody si odložíme do nasledujúcej kapitoly."

Úryvok z kapitoly 40