CESTA DO NEVOĽNÍCTVA

Krátky popis:

Friedrich August von Hayek sa narodil vo Viedni 8. mája 1899 ako syn univerzitného profesora. Na sklonku prvej svetovej vojny dovŕšil vekovú hranicu umožňujúcu rakúskym vojenským úradom, aby ho povolali do vojenskej služby, ktorú vykonával ako príslušník delostreleckého pluku na talianskom fronte. Po vojne študoval na viedenskej univerzite, kde získal v roku 1921 doktorát práva a v roku 1923 doktorát politických vied. Jeho učiteľmi ekonómie boli Friedrich von Wieser a Ludwig von Mises.

Po niekoľkých rokoch práce v štátnych službách sa v roku 1927 stal prvým riaditeľom Rakúskeho ústavu pre ekonomický výskum. Bol najstarším a najvplyvnejším zo skupiny vynikajúcich mladých rakúskych ekonómov, z ktorých neskoršie mnohí získali svetové uznanie: Gottfried von Haberler, Fritz Machlup, Oskar Morgenstern. Svoj prvý veľký úspech zožal Hayek v roku 1928 vo Verein fur Sozialpolitik (Zväz pre sociálnu politiku), čo bola ekonomická spoločnosť nemecky hovoriacich bádateľov z oblasti spoločenských vied. Bolo to mimochodom na tom istom zasadaní, na ktorom socialista Werner Sombart (viď kapitolu XII. ), ktorý vtedy vo Zväze hral dominantnú rolu, predpovedal, že hospodárska kríza sa už nikdy nebude opakovať, lebo vláda má v rukách všetky nevyhnutné nástroje, aby jej zabránila.

V roku 1929 sa Hayek habilitoval a prednášal na čiastočný úväzok ekonómiu na viedenskej univerzite. Počiatkom roku 1931 mal sériu prednášok na London School of Economics and Political Science, ktorá bola taká úspešná (bol to základ jeho knihy Ceny a výroba - Prices and Production), že ešte v tom istom roku dostal profesúru a neskôr aj titul doktora ekonomických vied; v roku 1938 mu udelili britské štátne občianstvo. V Londýne a pre britských čitateľov napísal aj Cestu do nevoľníctva. Vďaka jeho iniciatíve vznikla v roku 1947 Spoločnosť Mont-Pelerin (Mont-Pelerin Society), ktorá doposiaľ združuje najvýznamnejších svetových predstaviteľov klasického liberalizmu, politikov, filozofov no najmä ekonómov, spomedzi ktorých viacerí sú nositeľmi Nobelovej ceny.

V roku 1950 odišiel Hayek do Chicaga, kde sa stal profesorom spoločenských a morálnych vied - tento titul ostatne najlepšie charakterizuje šírku Hayekových spoločenskovedeckých záujmov, ktoré sa rozdeľovali medzi filozofiu, ekonómiu a politické vedy. Rozsah a hĺbka jeho intelektuálneho záberu by bohato stačili na niekoľko životov. V roku 1962 sa vrátil do Európy, do Freiburgu im Breisgau, kde pôsobil ako profesor ekonomickej politiky na Albert-Ludwigs Universität a neskôr odišiel na odpočinok. Spolu s Gunnarom Myrdalom sa v roku 1974 stal nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu za prínos k teórií peňazí a ekonomických výkyvov a za prenikavú analýzu vzájomných súvislostí medzi ekonomickými, sociálnymi a inštitucionálnymi javmi. Zomrel 23. marca 1992 vo Freiburgu.