SLOVENSKO 3. (II.) – ĽUD

Krátky popis:

Akademik Jiří Horák vo svojom posudku označil Slovenskú ľudovú kultúru za dielo základného európskeho významu, za prvý súhrnný obraz života slovenského ľudu, presvedčujúci, čo naši predkovia prevzali zo spoločného indoeurópskeho dedičstva a ako ho pretvárali samostatne alebo v spolupráci so susednými národmi.
V tejto publikácii sledujeme hmotnú kultúru od primitívneho štádia cez vývoj poľného hospodárstva, domáckej výroby a remesiel až po staviteľstvo, stravu, odev, spoločenský a rodinný život. Prvá kapitola sa zaoberá zberným a koristným hospodárstvom, druhá spôsobmi obrábania pôdy, pestovaním plodín a okopanín, vinohradníctvom, ovocinárstvom, chovom dobytka, lúčnym hospodárstvom a pastierstvom, tretia — o domáckej a remeselnej výrobe — hrnčiarstvom, džbankárstvom, sklárstvom, košikárstvom, tkáčstvom, čipkárstvom, výšivkárstvom, farbiarstvom, spracúvaním kožušín, textilných vláken, výrobou z kovov a dreva, pričom sa pri jednotlivých remeslách uvádza vždy technologický postup. Široký záber si vyžadovala problematika ľudového staviteľstva a bývania. V prehľade o stravovaní vychádza autor z historických a geografických podmienok, ktoré ovplyvnili stravu nášho ľudu a jej úpravu. Odev širokých vrstiev autorka skúma síce predovšetkým v ľudovom prostredí, v jeho typickosti, ale všíma si aj jeho vzťah k odevu iných spoločenských vrstiev. Pokiaľ ide o spoločenský a rodinný život, autorka sa neuspokojuje iba s historickým vývinom rodinnej inštitúcie, typizuje monogamnú rodinu roľnícku, kovoroľnícku, robotnícku a objavuje nové črty dnešnej vidieckej rodiny.
V oblasti duchovnej kultúry autori spracúvajú zvyky a obrady, poverové predstavy o prírode a nadprirodzených bytostiach; liečenie, ľudovú slovesnosť, tance, piesne a výtvarné prejavy. Materiál o ľudovej slovesnosti roztriedil autor podľa príslušných folklórnych žánrov. Zdôraznil tie, ktoré si zachovávajú v ľudovej tvorbe centrálne postavenie: rozprávku a pieseň. Kapitola o piesni a hudbe obsahuje charakteristické znaky ľudového hudobného prejavu, štrukturálnu analýzu piesní, ako aj opis hudobných nástrojov, ktoré sa dosiaľ vyrábali a používali na Slovensku. V rámci tanečno-zemepisného obrazu Slovenska dozvedáme sa nielen o základných skupinách slovenských tancov a ich motivickom bohatstve, ale aj o vplyvoch inonárodných kultúr na náš tanec. V poslednej kapitole autorka sleduje vývin záujmu o ľudové umenie, hľadá jeho vzťahy k profesionálnemu umeniu, najmä úžitkovému, i vzťahy ku konzumentovi.