TAK CHUTÍ SVET

Krátky popis:

„Mám samopašnú radosť z márnivosti tohto storočia. “ Hoci aj tento osamotený verš básnika Rudolfa Fabryho mohol by sa vpísať ako motto do knihy cestovateľa a reportéra Rudolfa Fabryho. Lebo kam ani veršom nemohol, vybral sa sám; čo slovom a fantáziou neobsiahol, ohmatal skúsenosťou, očami, srdcom, všetkými zmyslami. Detsky sámopašná radosť z márnivosti tohto storočia a jeho zložitého sveta ho po milenke poézii očarila v poradí druhá, no až natoľko, že sa v priebehu nemnohých rokov stal naším isto najsvetaskúsenejším reportérom. Nieže dlhý rad krajín navštívil, pár svetadielov precestoval a reportérsky zmapoval. Vytvoril pritom typ cestopisného literárneho žánru, ktorý natrvalo zostane jeho, fabryovský. Lebo na javy a zážitky z cudzieho sveta má nenapodobiteľný vlastný pohľad a rovnako svojský reportérsky rukopis. Pri stretávaní nádher sveta, napríklad prírodných alebo architektonických, je takmer lyrikom: ostro vnímavým a ozbrojujúco rozčudovaným, i keď nie nepoučeným. To iba básnik vie sa kráse tak poddať a odovzdať, len citlivé srdce vie sa tak nadchýnať, obdivovať, tešiť. Fabryho východy a západy slnka, povedzme v Indickom oceáne, predstavujú do sýtosti naplnené farebné sny, fascinujúce tým, že sú odbleskom skutočnosti. Vzdialené, zväčša aspoň trochu a v čomsi exotické krajiny (Egypt, India, Čína, Srí Lanka, Ghana) nepoznáva a nepribližuje rozumársky, neodpisuje z učených kníh historických, etnografických, on sa sveta dotýka bezprostrednou ľudskou, neraz iba turistickou skúsenosťou. Objavuje svet pre seba i pre nás.

Knihou Tak chutí svet otvára autor dvere do jedenástich krajín troch svetadielov, okrem spomenutých ešte do Kanady, Maroka, Rumunska, Talianska, Japonska, Dánska. Niekde len akoby nazrel, ale všade mu šlo o to, aby zazrel podobu života v jedinečnosti, výlučnosti a prípadne v sociálnej rozpornosti, navyše v historickej retrospektíve i perspektíve. Kratšia a rovnako dlhšia cestovateľská skúsenosť je mu vždy dobrou príležitosťou na porovnanie či hlbšiu konfrontáciu. Nechcel predsa svet iba obletieť a napiť sa jeho krásou, oslňujúcou i drásavou, on sa usiloval doň aj preniknúť. Fabryho panoráma je preto aj chápavým hĺbkovým portrétom sveta človeka v dvadsiatom storočí. Pre jeho reportérske spôsoby poznávania javov a vecí zostane charakteristické, že aj v takých moriach ľudskej masy, aké sa valia po uliciach Pekingu, Tokia, Káhiry, Dillí, priam magneticky stretne človeka a porozumie si s ním, nadobudne od neho živý človečí pohľad na problémy krajiny a života. Len vďaka tomu nenapísaný podtitul jeho knihy znie: Tak žijú ľudia na svete...

... a tak varia, jedia, pijú, stolujú, hodujú (a často i hladujú). Pretože reportér Fabry, chýrny amatérsky kulinársky majster, ochutnáva a spoznáva svet aj z tejto strany. Veď aj to je sonda do sociálnej skladby a kultúrnosti krajiny, národa.