ZÁPISKY Z TROLEJBUSU

Krátky popis:

Tomáš Komrska (1964) sa narodil ako milovaný piaty syn, do rodiny Jana a Anežky neplánovane, trocha oneskorene. Bola to rodina otvorená, živá, flexibilná a vtipná.
Otec Jan charakterizoval vlastné manželstvo stručne: Matka krasavice, otec normální."
Matka sa väčšinu života starala o domácnosť a otec za svoj život vymenil tri pestré zamestnania. Z armády odišiel v hodnosti podplukovníka do roly učiteľa matematiky na strednej škole a neskôr sa stal kazateľom Cirkvi bratskej v Čechách. Ale mama ostala napriek tomu stále krásna.
Tomáš mal v skutočnosti otcov 5, otca Jana a štyroch podstatne starších bratov, Nečudo, že to na ňom zanechalo stopy.
Z Dimitrovky, kde zmaturoval a chvíľu pracoval, preskočil do kostola na Cukrovej ulici a stal sa na vyše dvadsať rokov jeho správcom. Po revolúcii začal podnikať v stavebníctve, čo ho priviedlo na psychiatriu. Pravidlá totiž radšej dodržuje, ako ich tvorí.
Po štyroch rokoch trápenia s chorobou sa s manželkou a tromi synmi presťahoval na nové miesto a a začal nový život, čo bolo uzdravujúce. Najskôr ako pomocný robotník v jednej z dodávateľských firiem z čias podnikania. Po roku to skúsil v s bratom Petrom v projekcii a potom sa usadil u kamaráta Rada vo firme, ktorá vyrába a dodáva interiérové dvere. Po šiestich rokoch sa rozhodol pre zmenu a to už sme na prahu tejto knižky.
Po otcovi zdedil odvahu na nové začiatky v úplne rozdielnych povolaniach, čo je v istom zmysle nenormálne, ale možno práve preto je normálny. Veď posúďte sami. Vstúpte spolu s ním do sveta mestskej hromadnej dopravy, ale takpovediac z druhej strany barikády.
A manželka Oľga je napriek všetkému krásavica
stále:-)

Kniha poskytuje jedinečný vhľad do problematiky práce vodiča mestskej hromadnej dopravy bratislavského dopravného podniku. Ukazuje ju ako ťažkú, no zároveň zaujímavú nesmierne obohacujúcu a nepochybne formujúcu. Poviedky sú písané pútavou a veľmi sympatickou formou. Autor ich štylizuje ako subjektivnu výpoveď, no s dovetkom, "si myslim" ponecháva čitateľovi priestor na zamyslenie resp. kreovanie vlastného názoru. A to je dobre.
Mgr. Mura Zahradníková, odborný zástupca, vedúca referátu psychológie DPR,..

Pri čitani Tomášových príbehov cítim vo vzduchu vôňu fornetov, vnímam atmosféru Hlavnej stanice a potulujúcich sa bezdomovcov, ktorých stretávam pri mojich návštevách Bratislavy. Piše živo, plasticky, kladie otázky a núti čitateľa zamyslieť sa nad vecami, ktoré by mu hádam inak ani nenapadli.
Marta Bednárová, cestujtúca

Autor svojrázne a zrozumiteľne opisuje zážitky z pracovnej šichty. Literatúra faktu s prekvapivými pointami. „Pišuceho šoféra popri zvládaní chaosu v mestskej doprave neopúšťa fantázia. S preplneným trolejbusom komunikuje s nebeskou trpezlivosťou. Svojich cestujúcich súčasne aj vychováva a odhaľuje, čo v nás je a čo nám chýba.
Štefan Markuš, popredný slovenský vedec, diplomat, publicista a kresťanský intelektuál

Tomáš kombinuje jemný situačný humor s hlbšími emóciami a sebaspytovanim. Ponúka jedinečně momentky a pestrého života nášho mesta. Jeho úvahy a postrehy by mohli byť inšpirujúce aj pre nás od fachu", lebo ukazujú, ako možno ľudským pristupom, otvoreným myslenim. a pokorou pozitivne ovplyvňovať prostredie okolo nás.
Ivan Bútora, poslanec Starého Mesta a vodič trolejbusu
*-*