OMYL HONORÉ DE BALZACA

Krátky popis:

Životopisný román o posledných rokoch Balzacovej životnej púti vychádza v slovenčine po prvý raz po tom, čo ho dobre poznajú autorovi krajania (vyšiel na Ukrajine jedenásť ráz), čitatelia vo Francúzsku, v Taliansku, obdivovatelia jeho talentu, čítajúci po nemecky a anglicky.

Omyl Honoré de Balzaca zachycuje jeho ľúbostný román s grófkou Evelínou Hanskou, statkárkou z ukrajinskej Verchivne, s Cudzinkou, s jeho Severkou. Balzacovi životopisci sa rozmanitým spôsobom usilovali dať do súvislostí jeho dielo s jeho životom. Stefan Zweig sa úzko pridržiava faktografického materiálu, André Maurois z filozofického nadhľadu líči život tohto obra francúzskej literatúry, Prometea celého ľudstva, Natan Samojlovič Rybak si vytýčil inakší cieľ, ako rozmanitými formami vykladať historické fakty, nie je to suchý a presný životopis, ani dobrodružný román. Rybakovi ide o viac. Predstaviť, ako rozličné národy, každý svojským spôsobom, v rozličných etapách dejín prežívajú tú istú tragédiu. Preto nevenuje pozornosť iba vývoju ľúbostného románu medzi Balzacom a jeho jedinou zákonitou ženou, Evelínou Hanskou — Balzacovou, ale zhŕňa celý jeho život a tvorbu, nevydeľuje veľkého spisovateľa z jeho okolia, z revolučného Paríža a poddanskej Ukrajiny. Možno sa Rybakovi ako prvému životopiscovi podarilo vytvoriť v umeleckej literatúre obraz Balzaca — umelca a človeka v celej jeho dialektickej protirečivosti. Natan Rybak sa zaoberá iba poslednými troma rokmi Balzacovho života. Práve v tých rokoch sa najmarkantnejšie prejavili protiklady v Balzacovej povahe, iba vtedy, na sklonku svojho života, mohol Balzac pochopiť svoj „omyl“, ktorý sa v románe usiloval psychologicky vykresliť Natan Rybak.

V Balzacovom živote, naoko všednom, nevyskytovala sa väčšia nezvyčajnosť, nemožnosť, ako jeho cesta do Ruska, na okraj Ruského impéria, nad ktorým vládli poľskí statkári (jeseň 1847 — 21. august 1850). V Balzacovom diele realistický umelec prekonal obmedzeného mysliteľa, legitimistu a konzervatívca. V centre Rybakovho diela stojí Balzac, ktorý konečne vyšiel zo svojej umeleckej izolácie a je postavený zoči-voči živej skutočnosti, nielen preto, aby ju mohol opísať, ale preto, aby dobrovoľne či nevdojak túto skutočnosť aj tvoril. —Rybakov román svojimi umeleckými zvláštnosťami je blízky ukrajinskej klasickej literatúre. Sociálne motívy, odhalenia skrivodlivosti, sympatia k jednoduchým ľuďom a napokon aj štýl vychádzajú z tradícií ukrajinskej literatúry.