KOCÚRIK ZLATÁ LABKA

Bieloruské rozprávky

Georgi Vlčev

Vydalo: Mladé letá, Bratislava, 1977

Stav:  dobrý

Prebal:  prebal ošúchaný

Jazyk:  slovenčina

Preklad:  Milan Odran

Ilustrácie:  Viera Gergeľová

Vydanie:  2.

Edícia:  Z rozprávky do rozprávky

Výtlačkov:  15000

Strán:  168

ISBN:  66-143-77

2,50 

Dostupné

Krátky popis:

„Bol jeden zvedavý chlapec Andrej. Chcel všetko vedieť. Kde len pozrie, čo len vidí, o všetkom sa ľudí vypytuje, všetko chce vedieť. Plávajú po nebi oblaky... Kde sa vzali? Kam letia? Šumí za dedinou rieka... Kam tečie jej voda? Rastie les... Kto ho zasadil? Prečo vtáčky majú krídla a všade voľne lietajú a človek ich nemá?

Ľudia mu odpovedali, odpovedali, napokon vidia, že i sami nevedia, čo odpovedať.

— Ty, Andrej, chceš byť múdrejším od všetkých, — smiali sa mu. — Vari je možné všetko vedieť?

Ale Andrej neverí, že sa nedá všetko vedieť.

— Pôjdem, — hovorí, — až k samému slnku: ono všade svieti, všetko vidí, všetko vie. Ono mi povie, čo sám neviem. “

Takto sa začína jedna z krásnych bieloruských rozprávok, ktoré si v tejto knižke, mladí čitatelia, prečítate. A možno, keď ich budete čítať, podobne ako malý Andrej, ktorý chcel byť múdrejší od všetkých, aj vy sa opýtate: kde sa vlastne vzali tieto rozprávky, kto ich vymyslel?

Vymyslel ich ľud. Prenášali sa z pokolenia na pokolenie až do dnešných čias. V nich si rozprával o odvahe a smelosti, to sú rozprávky o bohatieroch, ktorí jednou rukou vytrhli dub, zachraňovali od drakov princezné a premohli nepriateľa, v nich sa tešil, keď sa chudobnému človeku podarilo prekabátiť hlúpeho pána alebo čerta, v nich nechal víťaziť dobro nad zlom.

Keď budete čítať tieto bieloruské rozprávky, niektoré z nich budú sa vám zdať v čomsi podobné našim rozprávkam. Beznohý bohatier vytrhuje stromy ako prútiky, podobne ako náš Valibuk, cap a baran utečú do hory ako naše zvieratká a hlúpy pán alebo čert takisto naletí múdremu mužíkovi, aj zázračný koberec prenesie hrdinu do ďalekej krajiny ako sedemmíľové čižmy v našej rozprávke.

Vidieť z toho nielen úzku príbuznosť našich národov, ale i to, že sny o odvahe, smelosti, spravodlivosti a víťazstve dobra nad zlom i o víťazstve nad silami prírody sú všeľudské.

Ale i keď miestami sú tieto bieloruské rozprávky podobné našim rozprávkam, sú predsa celkom iné. Majú svoju zvláštnu krásu a poéziu, tak ako ju má kraj, v ktorom vznikli, a ako ju má reč, ktorou ich rozprávali. A pre túto ich zvláštnu krásu a poéziu sme ich pretlmočili do našej reči, aby sme ňou obohatili naše vlastné sny o odvahe a spravodlivosti na svete.

Sledujte nás na Facebooku