DÓRA HLÁSI

Krátky popis:

Sándor Radó viac ako štvrťstoročie po ukončení druhej svetovej vojny sa podujal na napísanie knihy o práci švajčiarskej sovietskej spravodajskej skupiny, ktorej bol vedúcim. V posledných rokoch sa jej činnosti venuje na Západe veľa pozornosti, medzi veľké postavy tajnej vojny ako Sorge zaradili aj meno Radóa. Západní autori však pripisujú väčší význam špionážnej činnosti tejto skupiny ako mala, dokonca vyšla aj kniha s bombastickým názvom Vojnu vyhrali vo Švajčiarsku, v ktorej sa podceňuje víťazstvo sovietskej armády na bojiskách.

Sándor Radó po rôznych skresleniach činnosti spravodajskej skupiny zrejme nemohol mlčať a napísal knihu, ktorá nie je senzáciou, ale svedectvom hrdinstva a obetavosti hŕstky ľudí, vedených presným cieľom a jednotou ideí; poraziť fašizmus na svete. Spravodajská skupina vo Švajčiarsku bola v službách generálneho štábu Červenej armády, ktorá sa na splnenie svojej úlohy pripravovala oveľa skôr ako vypukla druhá svetová vojna. Jej vedúci Radó maskoval svoju činnosť ako vedec, kartograf, dokonca zarábal tak na krytie jej finančných potrieb. Združoval okolo seba ľudí bez ohľadu na národnosť, ktorí mali jedinú túžbu, poraziť najneúprosnejšieho nepriateľa ľudstva, fašizmus. Na základe množstva autentických materiálov podáva autor svedectvo o dobrom vedení moskovskej Centrály, o šikovnosti a zápale ľudí o vec, ktorým sa podarilo získať aj najtajnejšie plány najväčších vojenských operácií, nadviazať styky s nemeckým generálnym štábom, dokonca aj s Hitlerovým hlavným Stanom. Pretože sa pravidlá konšpirácie veľmi prísne dodržiavali až podnes je veľa záhad aj okolo legendárnej postavy Lucyho,, o ktorých hovorí aj autor tejto knihy.

Radó napísal túto publikáciu so zámerom polemizovať s autormi na Západe, napísať, ako najkompetentnejší, pravdu. Preto z každého riadku jeho knihy cítiť snahu po presnosti, veľkú zodpovednosť za každé napísané slovo. Možno sa v nej dočítať aj o hlbších súvislostiach špionáže s vojenskými úspechmi, o vzájomnom ovplyvňovaní práce v tajnej vojne s úspechmi na bojiskách, ako to najlepšie vidno z víťazstiev pri Moskve, Leningrade a Kursku.

Kniha Sándora Radóa podáva však najväčšie svedectvo o tom, že tajomstvom úspechov sovietskej spravodajskej činnosti bolo, že stála v službách vznešených ideí, že v nej nepracovali ľudia pre peniaze, z dobrodružstva, ale v jej radoch stáli lekári, robotníci, vedci, umelci, ktorí svoje najlepšie schopnosti a vedomosti venovali tejto činnosti. Iba tak možno pochopiť ich úspech, splnenie cieľa aj za cenu veľkých ľudských obetí. Len tak možno pochopiť úsilie tejto hŕstky ľudí stáť v najtemnejšom období Európy bez výhrady na strane pokroku a spravodlivosti.