CHLAPCI Z DUNAJSKEJ ULICE

Krátky popis:

To mám rád, když je někdo přímo vodněkud," hovorieval dobrý vojak Švejk. Iste by teda mal radosť zo známeho slovenského polyhistora herca, spisovateľa, pedagóga, čestného člena Slovenskej arachneologickej spoločnosti, ctiteľa kompozičného šachu a presvedčeného monarchistu Júliusa Satinského (nar. 20. 8. 1941), ktorý pochádza nielen z Bratislavy, ale priamo z Dunajskej ulice. Ani sa mi nechce veriť, že už uplynulo päťdesiatpäť rokov odvtedy, čo som sa s Julom Satinským vraciaval po tej ulici zo školy. Po Špitálskej by som to bol mal domov bližšie, ale radšej som chodil s Julom, lebo aj keď ešte nerozvinul všetky svoje mnohostranné talenty, bol už v tých časoch skvelým rozprávačom a celou cestou ma zabával neuveriteľnými historkami. Je dobre, že ako zrelý muž sa rozhodol pritiahnuť bujnému tátošovi fantázie uzdu a namiesto vymyslených historiek postavil svoj postreh i výrečnosť do služieb histórie, a ešte lepšie je, že je to práve história Dunajskej ulice. My starší vieme, že ako rozhľadený rakúsko-uhorský monarchista sa pri titule svojich spomienok Chlapci z Dunajskej ulice inšpiroval románom známeho maďarského spisovateľa Ferenca Molnára Chlapci z Pavlovskej ulice, no v ďalšom texte sa už spoliehal iba na svoju košatú, farbistú a presnú pamäť. V jednej maličkosti si ho však predsa len dovolím opraviť: Za bokombrady Gera Škrovánka i nás ostatných neťahal riaditeľ Šuster (ten tĺkol do hlavy veľkým kľúčom), ale učiteľ zemepisu Huršan, a na jeho obranu treba dodať, že sme si mohli vybrať zápis do žiackej knižky, alebo podvihnutie za vlasy. Pĺzli sme teda dobrovoľne, hoci neradi. Okrem tohto nepodstatného detailu je všetko v knihe svätosvätá pravda, čo na tomto mieste miestoprísažne potvrdzujem svojím podpisom.
Pavel Vilikovský
*-*