Zaujímavý životný príbeh jedného zabudnutého doktora
Karel Koch sa narodil v roku 1890 v Náměšti nad Oslavou. Začal študovať Českú vysokú školu technickú v Brne, odbor stavebné inžinierstvo. Ale v rokoch 1911-1917 prestúpil na lekársku fakultu v Prahe. Po vzniku ČSR prišiel v roku 1919 do Bratislavy spolu so skupinou lekárov okolo profesora Stanislava Kostlivého. V roku 1923 sa habilitoval ako docent v odbore špeciálna chirurgia a v roku 1927 bol menovaný za profesora chirurgickej propedeutiky.
V roku 1929 začal podľa plánov architekta a svojho priateľa Dušana Jurkoviča budovať Kochovo sanatórium s priľahlou Kochovou záhradou so 130 druhmi rastlín. Sanatórium bolo dokončené v roku 1931. Kocha však na dlhú dobu zadĺžilo, nakoľko to spolufinancoval z vlastných prostriedkov. V sanatóriu sa v tej dobe liečil o.i. aj Robert Seton-Watson i Andrej Hlinka. V roku 1936 sa stal predsedom „Zemského spolku pre pečlivosť o zmrzačené deti“ a okrem toho prednášal, operoval a staval ústav pre postihnutých.
V roku 1938, po vzniku vojnovej Slovenskej republiky mu ako Čechovi Ministerstvo školstva pozastavilo „služobné pôžitky“ a jeho sanatórium bolo anektované Nemcami. Naďalej však liečil prominentných nemeckých pacientov v sanatóriu, okrem iných i rodinu nemeckého veľvyslanca Manfreda von Killingera.
Od roku 1939 sa Koch intenzívne zapojil do práce ilegálnej protifašistickej skupiny „Justícia“. Po prvý raz bol Koch na tri mesiace zatknutý v roku 1941 za údajnú špionáž pre Srbsko a Rusko. Väznený bol vo Viedni a v Brne. Po bombardovaní bratislavskej „Apolky“ a po potlačení SNP v roku 1944 vypísali Nemci na Kochovu hlavu odmenu 100 000 ríšskych mariek. Niekoľko Kochových spolupracovníkov zo skupiny Justícia zomrelo v koncentračných táboroch, jedným z nich bol aj poručík Oldřich Seiler. Koch sa zachránil i pričinením rodiny Dušana Jurkoviča.
Koch patril k českej protifašistickej skupine Obrana národa a zachránil životy niekoľkých Židov pred nacistickým prenasledovaním. Počas vlny deportácií v roku 1942 pomáhal niektorým skryť sa v rôznych nemocniciach, kým sa deportácie nezastavili. V roku 1944, Koch dal postaviť okolo Bratislavy niekoľko bunkrov. Jeden z nich použil rabín Michael Dov Weissmandl po tom, čo skočil z vlaku smerujúceho do koncentračného tábora Osvienčim, kde bola jeho rodina zavraždená. Koch osobne priniesol Weissmandlovi jedlo a ďalšie nevyhnutnosti. Niektorých svojich priateľov presvedčil, aby skryli ďalších Židov vo svojich domovoch. Koch, hľadaný gestapom, sa vyhol zatknutiu až do oslobodenia Bratislavy Červenou armádou v apríli 1945. Po vojne sa oženil s Josefínou Kellenovou, jednou zo Židov, ktorých zachránil.
Po oslobodení Bratislavy sa Karol Koch 6. apríla 1945 stal na tri dni predsedom dočasného Národného výboru za občiansky – nekomunistický odboj. Po roku 1945 obnovil sanatórium a pracoval ako vedec. V roku 1947 bol vyznamenaný „Rádom SNP I. triedy“.
Koncom roka 1947 predal sanatórium, ale po nástupe boľševikov k moci vo februári 1948 bol predaj anulovaný a sanatórium bolo znárodnené. Začiatkom roku 1951 bol Karol Koch zatknutý a 20. júna 1951 v zinscenovanom procese „so skupinou velezradcov a špiónov skupiny ONBRA (Obrana národa)“ bol odsúdený na doživotie. Dvaja jeho spoluobžalovaní, ing. J. Dlouhý a J. Velecký boli popravení.
Karol Koch prešiel neľudskými komunistickými väzeniami v Bratislave (Justičný palác), Leopoldove, Ilave, Mírove a v Bytízi. Roku 1963 bol po 12 rokoch väznenia amnestovaný. Žil v panelákovom byte v Bratislave. Po okupácii Československa v r. 1968 vojskami Varšavskej zmluvy emigroval 1. septembra 1968 do Kanady. Podieľal sa na exilovom krajanskom živote. 24. januára 1981 zomrel v Toronte. Urna s jeho popolom a popolom jeho manželky je uložená na torontskom cintoríne.
V roku 1971 mu pamätník Jad vašem udelil titul Spravodlivý medzi národmi. 18. marca 1991 boli rozsudky komunistického súdu odsudzujúce Kocha z velezrady zrušené.
Venoval sa tiež športu, v roku 1914 na 1. majstrovstvách Moravy v krasokorčuľovaní obsadil druhé miesto, od roku 1920 bol členom výboru a predsedom odboru korčuľovania v SK Moravská Slavia v Brne.
V roku 2008 napísal Slavo Kalný žvotopisnú publikáciu s názvom „Zabudnite na Kocha„ vo vydavateľstve PT Marenčin
V antikvariáte STARÉ DOBRÉ máme od neho knihu „Mrzáci bez světa a svět bet mrzáků“, vydanú vlastným nákladom v Bratislave v roku 1941 s jeho vlastnoručným podpisom.
Článok o doktorovi Kochovi na Plus 7 dní tu:
https://plus7dni.pluska.sk/historia/bratislave-posobil-pol-storocia-totality-ho-snazili-vymazat-pamatihttps://plus7dni.pluska.sk/historia/bratislave-posobil-pol-storocia-totality-ho-snazili-vymazat-pamati
spracované podľa: Wikipedia, internet
