Menu
„Čitateľ prežije tisíc životov, kým zomrie. Človek, ktorý nikdy nečíta, prežije len jeden.“
Ku knihám som sa dostal už ako malé dieťa. Veľmi som závidel mojej o rok staršej sestre, ktorá lúskala v prvej triede ZDŠ písmenká v knihách. Tak som sa začal učiť s ňou. Lákali ma tajomstvá ukryté za tými čiernymi znakmi, ktoré boli v knihách. Keď som začal povinnú školskú dochádzku, výsledkom bolo, že som neustále vyrušoval a dostával za to poznámky. Hnevalo ma, že ostatní ešte nevedia čítať a ja som chcel ísť ďalej. Tak som vzal do ruky rusko-slovenský slovník. Tam ma zaujali tie kliky haky, ktorým som nerozumel. Poprosil som moju mamu, nech mi napíše ceruzou , ako sa jednotlivé ruské bukvy čítajú a ja som potom objavoval radosť z toho, že už viem čítať po rusky. Síce som mnohým slovám nerozumel, ale prečítať sa to dalo. Potom som sa dostával do štádia, keď som sedel v obývačke a očami behal po knihách mojich rodičov. Otváral som knihy a zaujímal sa o nakladateľské údaje. Čo je to edícia, čo je to SPKK, ako sa prekladajú knihy, kto je ilustrátor. Premiestňoval som knihy raz podľa autora, potom podľa názvov, i podľa grafickej úpravy obalu…. Začal som dostávať na narodeniny a pod vianočný stromček knihy. Veľa kníh … Doteraz si pamätám tie chvíle, keď som s napätím a nedočkavosťou obracal stránky jednu za druhou, len aby som sa dozvedel, aký príbeh si budem môcť prečítať na ďalšej strane. Neskôr som si zamiloval atlasy a encyklopédie. Atlasy všetkého druhu. Geografické, historické, hviezdnej oblohy. Aj napriek tomu, že sa v tej dobe nemohlo kamkoľvek cestovať, ja už som precestoval prstom po mape celý svet. Mohendžodáro, Chichen Itza, jazero Titicaca, pyramídy v Gize, či Čínsky múr. Sedával som vo svojej detskej izbe a lupou hľadal zaujímavosti v mapách. Kreslil som si vlastné mapy. Potom si ich spájal a podlepoval.
Kníh pribúdalo a času bolo čím ďalej tým menej. Mnohé deti, dostávali trest, že nemôžu ísť vonku, na dvor. U mňa bol trest ísť na dvor hrať sa, ísť od knižky preč …
Na vysokej škole som vždy dostal 500 Kčs na mesiac a z toho som musel vyžiť. Výhodou aj nevýhodou bolo, že autobus z Košíc do Banskej Bystrice šiel cez Tisovec a mal tam technickú prestávku 40 minút … A v Tisovci bolo kníhkupectvo. A v tom kníhkupectve také tituly, ktoré boli v Košiciach už dávno odložené pod pultom pre známych pani predavačky. Keď som do Bystrice docestoval, zvykol som byť už o 100 korún ľahší … No ale z lásky a zo vzduchu sa nedá vyžiť, tak som musel chodiť na brigády. Na poštu, alebo obsluhovať ako čašník. A s tým, čo zvýšilo po kamarátskych radovánkach, som zabehol do miestneho antikvariátu. To bol pre mňa raj na zemi … Tam boli také kúsky, čo sa v iných antikvariátoch na pulty ani nedostali. Zikmund a Hanzelka, staré prvorepublikové tlače, no proste poklady. Keď už nebolo peňazí a nebolo za čo nakupovať, tak som si párkrát s kamarátom zabehol do Harmanca. Na skládku zberového papiera. V noci …. Nirvána, či siedme nebo. Neviem ako to nazvať. O šiestej ráno sme už vykračovali s plnými obrovskými ruksakmi kníh a starých časopisov.
Prišiel čas zamestnania a už to nebolo mesačne 500 Kčs ale 1500 Kčs … Pokračoval som v nákupoch aj naďalej. Potom prišla zmena režimu a pulty kníhkupectiev boli zaplavené knihami, ktoré sme dovtedy nemali možnosť čítať. Ďalšie omamné okamihy… Ale aj brucho sa niekedy naplní a byt bol malý. Niektoré knihy som poodnášal ku svokrovcom na povalu, ku sestre do pivnice. Ale nejako ten počet nijakovsky neklesal. V rodine sme mali jedného pána, taký renesančný typ to bol. Vždy keď sme k nemu šli na návštevu ja som sa prehrabával v jeho nekonečnom množstve kníh. Knihy mal všade. Mal som niekedy pocit, že aj v chladničke ich nájdem … No on sa pominul a ja som sa stal druhým otcom jeho pokladu. Všetky knihy sa ocitli nakoniec u mňa. Mnohé som rozdal rodine a vtedy mi napadla myšlienka založiť si niečo ako virtuálny antikvariát. Kníh som sa nechcel nadobro zbaviť. Len ich vymeniť. Musel som si zaviesť priority. Predám 20 kníh, aby som si mohol kúpiť jednu. Jednu, ktorá bude súčasťou mojej zbierky, ktorú jeden čas zdedia moje deti.
V roku 2022 som sa začal zaujímať o to, ako sa s vami spojiť osobne. Na to bol však potrebný predajný priestor. Začali sme hľadať vhodné priestory v širšom centre mesta. Vysoká inflácia a ceny nehnuteľností hrali proti nám. Po roku usilovného hľadania a obzerania vhodných priestorov, sme sa rozhodli zakotviť na novej adrese – na Alžbetnej ulici č. 51. Verím, že si ku nám nájdete svoju cestu. Teším sa na stretnutie s vami, milovníkmi kníh!
Pozdravuje Vás
Všetky práva vyhradené © 2020 | Designed by VERTECO