Historik Jozef Jablonický, v 60. rokoch 20. storočia, sediac niekde v Historickom ústave SAV, prehrabávajúc sa množstvom písomného materiálu z obdobia druhej svetovej vojny, špeciálne z obdobia Slovenského národného povstania, chce uverejniť svoje postrehy pre nasledujúce generácie. Má však smolu.
V roku 1960 totiž prepustili z väzenia na slobodu Gustáva Husáka. A ten, okrem písania listov a sťažností na svoje odsúdenie na ÚV KSČ, si nájde čas aj na to, aby spísal históriu SNP – z jeho pohľadu. Respektíve pohľadu jeho matkostrany, tej, ktorá ho v 50. rokoch odsúdila do žalára za buržoázny nacionalizmus. Lenže Jablonický vie, že Husákove dejiny („Svedecto o SNP“) z roku 1964 sú tak trošku iné, ako ich poznal on. A tak si sadne za stôl a začne písať dejiny SNP, bez komunistickej glorioly, proste tak ako sa stali. S príbehmi odbojárov, s príbehmi slovenskej armády, partizánov nepatriacich pod velenie KSS, ale aj s tými komunistickými.
Prišlo oteplenie v roku 1968, a aj keď po násilnom potlačení demokratizačného procesu bola znovu zavedená cenzúra a vedúca úloha strany, niektoré knihy sa ešte v nasledujúcom roku 1969 vydávali a distribuovali. Je celkom možné, že zodpovední redaktori si to neskôr zlízli a preradili ich na nižšie funkcie. To isté sa stalo aj historikovi Jozefovi Jablonickému, ktorý v auguste 1969 vo vydavateľstve Epocha publikoval svoju legendárnu knihu „Z ilegality do povstania“. Keď zavládol „normalizačný proces“, knihy už boli rozdistrubuované. Do knižníc, študovní, do domácností. A to, čo sa nepredalo, šlo prosímpekne priamo do zberných surovín. Ako závadná literatúra, zobrazujúca pokrivené svedectvo o jednej historickej dobe. Jozef Jablonický bol z Historického ústavu SAV preradený do Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, odkiaľ už nemohol verejne publikovať.
Dnes sa mi dostala do rúk táto Jablonického kniha. Listujem ňou, čítam si niektoré state a keď ju chcem zavrieť, na predsádke knihy je ceruzkou napísané: „Vyradené 28.9.1973“ a pod tým poznámka „politicky závadné“. Jediné šťastie, že sa tej knihy niekto ujal a vydržala v domácej knihovničke ďalších 50 rokov. Lebo knihy sa niekedy aj pálili… A niekedy sa pálilo aj za knihy…
Menu
