TEREZA RAQUINOVÁ

Krátky popis:

Keď roku 1868 vyšla Tereza Raquinová, prijala ju vtedajšia literárna kritika s veľkým pobúrením. Meštiacki novinári pohoršene odsudzovali autora i dielo a zahrnovali ich najrôznejšími výčitkami. A predsa v tomto prvom francúzskom naturalistickom románe javí sa Emile Zola ako dieťa svojej doby. Je v zajatí súčasných vedeckých názorov, očarovala ho experimentálna medicína Clauda Bernarda. Všetky svoje vedecké poznatky, všetko svoje pozorovanie snaží sa Zola preniesť do umeleckého diela. Nemožno sa preto diviť, že Tereza Raquinová pôsobila ako studená sprcha, ako závan vetra, ktorý rozbúri pokojnú hladinu.

Autor pokladal preto za potrebné podať výklad o svojej metóde a o cieľoch, ktoré týmto románom sledoval. V predhovore k druhému vydaniu Terezy Raquinovej píše:

„V Tereze Raquinovej chcel som študovať temperamenty, a nie charaktery. To je podstatou celej knihy. Vybral som si osoby, ovládané úplne nervami a krvou, neschopné slobodného rozhodovania, pobádané za života k činom žiadostivosťou ich tela. Tereza a Laurent sú ľudské netvory, nič viac. Snažil som sa sledovať v týchto netvoroch krok za krokom temnú prácu vášní, vírenie inštinktov a mozgové poruchy, spôsobené nervovou krízou... Dúfam, že začínate chápať, že som sledoval vedecký cieľ... Podrobil som prosto dve žijúce telá analytickej práci, akú robia chirurgovia na mŕtvolách. “ Bol to iste veľmi smelý cieľ a pri ceste za ním prešiel autor nejednou zákrutou, dopustil sa nejedného omylu. No i pri tom všetkom nachádzame v Tereze Raquinovej majstrovsky vykreslený mechanizmus myslenia dvoch ľudí, ktorí sa dopustili zločinu, román je verným obrazom doby, v ktorej autor žil, a predstavuje dôležitú etapu vo vývine francúzskej i európskej prózy.