FARAÓN

Krátky popis:

Keď v októbri 1895 začal v časopise „Tygodnik Illustrowany” vychádzať na pokračovanie nový román Boleslawa Prusa Faraón, autor mal už za sebou dlhoročnú publicistickú činnosť a bol už známy aj ako autor početných noviel i niekoľkých veľkých románov. V týchto svojich prácach zachycoval život súdobej poľskej spoločnosti, na vhodných príkladoch a zaujímavo vykreslených postavách učil svoj národ, ako si treba vážiť prácu, ťažkú, každodennú fyzickú prácu, a ako len prácou možno zošlachťovať ľudí.

Bolo teda veľkým prekvapením, keď sa autor preniesol až k brehom Nílu, do starovekého Egypta faraónov, do 11. storočia pred naším letopočtom, a na podklade dôkladného štúdia majstrovsky zrekonštruoval exotické pozadie starovekej vyspelej krajiny, jej komplikovaný štátny aparát, rozpory rasové a triedne, spôsob života za mieru i za vojny. V jeho diele ožili faraóni, kňazi, vojaci, sedliaci. Autor im dáva hovoriť nie slovami, ale činmi.

Jadrom rozprávania je boj mladého, šľachetného Ramzesa, sprvoti následníka trónu, neskôr faraóna, s kňazskou kastou, ovládajúcou štát so všetkým jeho bohatstvom i ľudským materiálom. Mladý Ramzes vidí túto moc kňazov, búri sa proti nej, chce ju podlomiť a vládnuť bez jej zasahovania. Predstaviteľom kňazskej kasty je múdry a rozvážny veľkňaz Herhor. Ale jeho rozvážnosť zvŕha sa na krajný egoizmus, starostlivosť o záujmy jednej triedy, bezohľadnosť voči iným, najmä voči najúbohejším — voči sedliakom. Mladý Ramzes pokúša sa zaviesť reformy a predovšetkým uľahčiť ťažké položenie bedárov. Je to človek z mäsa a krvi, zápalistý, neobozretný, ľahkomyseľný, túžiaci aj po osobnom šťastí. Odvažuje sa na ťažký boj s mocnou kňazskou kastou, ale keď boj vyvrchoľuje, mladý faraón hynie. Dáva sa totiž unášať a stŕhať prudkým citom a nedoceňuje význam rozumu. Keď si neuvedomil dôležitosť správy o blížiacom sa zatmení slnka, kňazi vedome urýchľujú výbuch revolúcie. Chystá sa útok na Labyrint, kde kňazi opatrujú svoje nesmierne poklady, ktorých sa Ramzes chce zmocniť, aby mohol uskutočniť zamýšľané reformy. Ľud útočí na svätyne kňazov. Pri napadnutí svätyne Ptaha nastáva zatmenie slnka, čo si zdesený ľud vysvetľuje ako trest boží za útok na posvätnú budovu a vzdáva sa boja. Ramzes umiera zasiahnutý dýkou vraha.

Múdry Herhor, ktorý sa po ňom stáva faraónom, musí kráčať po ceste, ktorú naznačil Ramzes, ak sa chce udržať pri moci, musí uvádzať do života všetky Ramzesove zamýšľané reformy. Úsilie Ramzesovo nevyšlo teda nazmar.

Myšlienku syntézy rozumu a citu, ku ktorej sa Prus veľmi často vracal vo svojich dielach, podarilo sa mu v tomto románe umelecky stvárniť. Pritom román aj svojou ucelenou stavbou je vynikajúcim dielom poľskej klasiky.