ÚBOHÁ LÍZA

Krátky popis:

N. M. Karamzin: ÚBOHÁ LÍZA (preložil Ivan lzakovič)
A. S. Puškin: PIKOVÁ DÁMA (preložil Ján Ferenčík)
M. J. Lermontov: KONTESA MARY (preložila Dana Lehutová)
I. S. Turgenev: PIESEŇ VÍŤAZNEJ LÁSKY (preložila Dana Lehutová)
F. M. Dostojevskij: BIELE NOCI (preložil Ján Ferenčík)
A. V. Družinin: POLINKA SAXOVÁ (preložila Ružena Dvořáková-Žiaranová)
L N. Tolstoj: RODINNÉ ŠŤASTIE (preložila Ružena Dvořáková-Žiaranová)
N. S. Leskov: VIDIECKA LADY MACKBETH (preložila Viera Mikulášová-Škridlová)
A. P. Čechov: MLADUCHA (preložil Ivan lzakovič)
A. I. Kuprin: OLESIA (preložil Felix Kostolanský)
I.A. Bunin: NATHALIE (preložil Dušan Slobodník)

Jedenásť príbehov jedenástich autorov — jedenásť podôb lásky . . .

Oblúk troch storočí spája zrod ÚBOHEJ LÍZY (napísanej roku 1792) s poviedkou Nathalie (z roku 1941), ktorá náš výber jedenástich najpozoruhodnejších krátkych próz klasických tvorcov ruskej literatúry uzaviera. Obraz muža a ženy, ich vzťah, ich city sú v každom druhu umenia, v každom čase, v každej kultúre veľkou témou. Ako sa jej zmocnili ruskí klasici? Čo na túto tému originálne, typicky ruské, a predsa všeľudské povedali ? Ako sa zmocnili tejto večnej témy ? Jedenásť mien, jedenásť názvov, ale koľko je za nimi slasti, pochopenia, úsmevov, hnevu, rozkoše, bolesti, dojatia, filozofie, zrady, smútku, oddanosti, hrdosti, vernosti a šťastia . ..

Ruskí klasici vedia, že nie je potrebné poetizovať to, čo je poéziou vo svojej podstate, že netreba dramatizovať to, čo býva aj tak dramatické, že je zbytočné prikrášľovať to, čo je najkrajšie na svete — lásku ... Lásku, ktorej storaké podoby sa pokúsili zobraziť stovky spisovateľov. Stovky variácií na túto večnú tému svetovej literatúry uzreli svetlo sveta a stovky sa ešte len píšu a napíšu. Najvýraznejšieho predstaviteľa ruského sentimentalizmu N. M. Karamzina preslávila krehká, naivná novielka ÚBOHÁ LÍZA, A. S. Puškina, popri iných prózach, nesmrteľná PIKOVÁ DÁMA. S Pečorinom, hrdinom Hrdinu našich čias od M. J. Lermontova, sa stretávame v príbehu KONTESA MARY, na BIELE NOCI od F. M. Dostojevského, či na PIESEŇ VÍŤAZNEJ LÁSKY od I. S. Turgeneva nemôžeme v týchto súvislostiach zabudnúť. Po prvý raz v slovenčine vychádza POLINKA SAXOVÁ od A. V. Družinina, rozprávanie o žene bojujúcej za svoje právo milovať a byť milovaná. RODINNÉ ŠŤASTIE od L N. Tolstého, titana svetovej literatúry, núti čitateľa zamyslieť sa, takisto ako VIDIECKA LADY MACKBETH od N. S. Leskova. Podobne určite zaujmú, znepokoja, rozochvejú a nadchnú aj ďalšie prózy — MLADUCHA od A. P. Čechova, OLESIA od A. L Kuprina, či NATHALIE od I. A. Bunina. . .