DEJINY UMENIA 8

Krátky popis:

V ôsmom zväzku Pijoanových Dejín umenia sa čitateľ oboznamuje s umením 1 8. a 1 9. storočia. Tento dlhý časový úsek siaha od rokoka až po impresionizmus. Európske umenie v ňom prešlo z obdobia historických slohov do moderných čias. Uvoľnili sa v ňom putá rozličných konvencií, umelci mohli vo väčšej miere reagovať na popudy súvekého myslenia, ako aj na spoločenskú a politickú premenu. Už v 1 8. storočí zaujal maliarov každodenný život ľudí a vecí. Neskôr Courbert, Millet a Daumier stvárnili vo svojich realistických maľbách obyčajného človeka a jeho prostredie. Klasicista David a romantici Géricault a Delacroix zachytili vo svojich kompozíciách významné udalosti svojich čias. Maliari čoraz častejšie maľovali krajinu, či už to boli anglickí akvarelisti, ktorí začali prvý raz maľovať v prírode, alebo členovia tzv. barbizonskej školy, Corot a neskôr impresionisti. Umelci zároveň uplatňovali svoje právo na individuálny zážitok, na jeho svojské tlmočenie a vo výtvarnej forme prichádzali na objavy. Paleta maliarov sa presvetlila, ich rukopis sa uvoľnil a farba sa stala základným prostriedkom ich umeleckého prejavu. Spomeňme len van Gogha, ktorý objavil jej výrazové možnosti, a Cézanna, ktorý zase uplatnil jej kompozičné možnosti.

Okrem kapitol, zaoberajúcich sa hlavnými prúdmi v architektúre, sochárstve a maliarstve v európskych umeleckých centrách, je v ôsmom zväzku Dejín umenia aj zaujímavá kapitola o koloniálnej architektúre Latinskej Ameriky.

Vývoj umenia 19. storočia nadobudol najcharakteristickejšie podoby v oblasti francúzskeho maliarstva, ktoré sa čitateľovi približuje v druhej časti ôsmeho zväzku. Osobitné kapitoly sú venované dielu Francisca Goyu a Édouarda Maneta.

Obrazová, obsiahlo komentovaná časť je takisto bohatá ako v predchádzajúcich zväzkoch, tvorí ju 348 farebných reprodukcií najvýznamnejších diel umelcov 18. a 19. storočia.