ANGLICKÝ PACIENT

Krátky popis:

Dej románu sa odvíja v dusnom ovzduší na sklonku druhej svetovej vojny v Toskánsku a v severnej Afrike. V centre diania sú osudy štvorice ľudí, ktorá sa stretáva vo vile, zmenenej na nemocnicu, v horách severne od Florencie. Kanadská ošetrovateľka; jej krajan, dlhoročný zlodej, pochádzajúci z rodiny talianskych prisťahovalcov; domorodý sikhský sapér britskej armády a napokon „anglický pacient“, muž bez mena a bez tváre, podľa uniformy príslušník britskej armády a beloch...

Štyri životy sa pred čitateľovým zrakom v slede retrospektív prepájajú do zložitého, mnohovrstevného obrazu. Ondaatjeho román je v istom zmysle slova negáciou Dekameronu. Postavy uzavreté pred svetom neďaleko Florencie, zatiaľ čo tam práve zúria veci podstatné a ťaživé, si nerozprávajú príbehy. Dorozumievajú sa spolu gestami, pohybmi, pohľadmi, dotykmi. V tichu nerozprávania tak šumia štyri príbehy rozprávané niekým - lebo rozprávači tohto textu sú ďalšími anglickými pacientmi, bytosťami bez tváre a minulosti, zjavujúcimi sa a miznúcimi s neočakávanosťou zázraku - a čitateľ sa necháva uchvátiť ich čarom, vyúsťujúcim do drámy uťatej životom a do rozbiehavého prázdna opäť rozdelených osudov.

Michael Ondaatje, celým menom Philip Michael Ondaatje, sa narodil 12. septembra 1943 v Colombe (Sri Lanka). Od roku 1962 žije v Kanade, vyučuje na univerzite v Toronte.

Literárnu dráhu Michael Ondaatje začal poéziou a spájal v nej všedný život s mytológiou. Prvú zbierku básní vydal v roku 1967, doposiaľ je ich spolu trinásť.

Oveľa známejšie sú jeho prozaické diela. V románe Koža leva (1987) vykresľuje spor bohatých s chudobnými v Toronte začiatkom 20. storočia. Svetový ohlas mu získal román Anglický pacient (1992), za ktorý dostal významnú prestížnu Bookerovu cenu za najlepší román v angličtine. Román sfilmoval anglický režisér Anthony Minghella a Americká filmová akadémia v roku 1997 udelila filmu až deväť Oscarov.

Pre Ondaatjeho prózu je typická exotickosť až excentrickosť prostredí, kam umiestňuje svoje príbehy (Toskánsko a Sahara v románe Anglický pacient, Srí Lanka v románe Anilin duch, „divoký Západ“ v zbierke básní Zobrané spisy Billyho Kida) a zložitá technika rozprávania, založená na zmenách typu osoby rozprávača.

V románoch nie je podstatný príbeh, ale to, čo sa za ním, v ňom či nad ním skrýva a čo často čitatel s ťažkosťami rekonštruuje... alebo dekonštruuje.

V Zobraných spisoch Billyho Kida rozbíja obraz ostrého chlapíka na črepiny, z ktorých každá zrkadlí niečo iné a celok sa topí v rozporoch. Ondaatjeho skepsa však nevyúsťuje do rezignácie a relativizmu, ale do hľadania - hoci sa končí otvoreným koncom alebo aj nekoncom.